Výživa detí od narodenia do 12 mesiacov

Týka sa to nielen starostlivosti, ale najmä výživy. Je jasné, že novorodenec a dojča má úplne iné stravovacie potreby ako my, dospelí. Detičky do troch rokov sú konzervatívne a majú rady jednoduchú stravu – nemusia spoznať viac ako 50 druhov potravín. To, či si vyberiete z ponuky BIO potraviny, záleží len na vás. Treba vziať do úvahy, že je to náročnejšie nielen finančne, ale aj na čas. Dnes je však už zháňanie kvalitných zdrojov v okolí možné doplniť o nákup z dvora u známeho farmára, alebo využitím služieb debničkárov, ktorí dovezú tovar až k vám.

Pritom v prvom roku života sú zmeny vo výžive zo všetkých období života najvýraznejšie. Telíčko malého človiečika rýchlo rastie - potrebuje energiu, preto aj spotreba živín a tekutín je v tomto období najvyššia (v porovnaní na kilogram hmotnosti). Taktiež si treba uvedomiť fakt, že jedlo, ktoré dieťa konzumuje má významný vplyv na jeho ďalší rast a vývoj telesných funkcií. Na základe výberu stravy, jej kvality a množstva, sa môže naprogramovať metabolizmus organizmu. Toto obdobie je tak často rozhodujúce aj pre vývoj budúcich ochorení, napr. srdcovo-cievnych, cukrovky, celiakie a pod.

Ideálnou výživou pre deti je materinské mlieko. Pokiaľ je to možné, dojčite, pretože mlieko matky je jedinečnou komplexnou výživou so zložkami podporujúcimi imunitu a rast dieťaťa, ale je dobré aj pre jeho psychiku. Odborníci odporúčajú exkluzívne dojčenie aspoň do ukončenia prvých 6 mesiacov života, prípadne aj dlhšie.

Dôležitým momentom vo výžive dojčiat je zavedenie doplnkovej (komplementárnej) výživy – teda ako doplnok k materskému mlieku. Optimálne obdobie je medzi 17. a 26. týždňom. Skoršie, alebo neskoršie doplnenie stravy by mohlo spôsobiť dieťatku i vám problémy. Do konca 4.mesiaca života by už totiž mali byť tráviace orgány a funkcie dieťatka dostatočne zrelé na to, aby dokázali spracovať aj ďalšie živiny. Prvé príkrmy by mali byť iba maličkou ochutnávkou sacharidovej zložky – odporúča sa najmä zelenina: zemiak, mrkva, brokolica, jablko, banán, karfiol, cuketa, tekvica, hruška, kaleráb.

Od 6. mesiaca už môže dojča konzumovať mletú a polotuhú stravu. Medzi 5. a 7. mesiacom už môžete do príkrmov pridávať prvé zložky živočíšneho pôvodu – mäso (králičie, teľacie, morčacie), vajíčko (žĺtok) a od 9. mesiaca ryby (treska, losos, makrela). Je to pre dieťatko dôležité, aby malo dostatočný príjem železa, ktoré je potrebné pre správny vývoj centrálnej nervovej sústavy. Ani fortifikované cereálie nenahradia využiteľné látky pochádzajúce zo živočíšnej stravy. Mlieko (kravské, alebo kozie) sa neodporúča podať deťom skôr ako od 12. mesiaca života a aj to len po dôkladnej pasterizácii. Mlieko má totiž vysoký obsah sodíka a bielkovín, čo zaťažuje obličky a môže spôsobiť stratu tekutín. Okrem čaju však môžete však vyskúšať aj nápoje na rastlinnej báze (obilné, mandľové, sójové) ako alternatívu mlieka.

Medzi 4. a 7. mesiacom by ste mali dať dieťatku ochutnať aj jedlo s lepkom – napr. kúsok rožka namočeného v materinskom mlieku. Je preukázané, že skoršie, alebo neskoršie zavedenie stravy s lepkom (gluténom) prináša zvýšené riziko vzniku celiakie, alebo cukrovky, či alergie na pšenicu. Od 8. mesiaca sa už môžu pridávať v malom množstve celozrnné výrobky (napr. aj ryžu natural), špaldovú múku, ovsené vločky, či detské piškóty. Detský organizmus môže denne prijať iba 8-10 gramov vlákniny, pretože nie je na ňu ešte prispôsobený vylučovací trakt a mohla by spôsobiť problémy.

Od 1. roka môžete dieťaťu podávať aj kváskový chlieb. Je zdravší ako bežný, v ktorom sa používajú kvasnice. Kvások v chlebe dôkladnejšie rozkladá lepok a fytáty, chlieb je tiež výživnejší, trvanlivejší a ľahšie stráviteľný. Čas strávený prípravou kvásku a chleba stojí za to a keď časom získate prax, môžete z tejto práce urobiť aj pekný rodinný zvyk. Najlepšou kombináciou na kváskový chlebík je múka pšeničná, alebo špaldová a ražná (pomer 2:1).

V 8. mesiaci je už dieťa schopné žuť a prehĺtať menšie kúsky tuhšej stravy. A od 9. mesiaca by si už mohlo samo držať v rúčke lyžičku, alebo kúsok jedla a dostať tuhšiu, pokrájanú potravu. Dôležité je tiež, aby sa dieťaťu mixovala strava nanajvýš do 10. mesiaca, pretože neskôr by mohlo odmietať jesť tuhšiu stravu. Z hľadiska nutričného by malo dieťa do 12 mesiacov prijímať optimálne 25% tukov, 15% bielkovín a zvyšok 60% sacharidov. Dôležité je tiež sledovať reakcie dieťaťa po podaní nejakej novej zložky stravy.

Deti sa uspokoja so sladkým ovocím, takže im netreba pridávať do jedla cukor, alebo med. Med (medovicový) sa odporúča vyskúšať až od 12. mesiaca života. Zvýšený obsah cukru v potrave je rizikovým faktorom pre vývoj zubného kazu, ale aj detskej obezity. Vylúčte zo stravy detí (a najlepšie aj tých veľkých) sladené nápoje a džúsy. Pokiaľ nechcete svojmu drobcovi spôsobiť neskôr problémy so srdiečkom a cievami, vyvarujte sa aj pridávania soli do doplnkovej stravy počas celého dojčenského veku (aspoň do 1 roka) dieťaťa. Strukoviny treba zavádzať opatrne kvôli vysokému obsahu bielkovín a vlákniny a až od 10-12. mesiaca v malom množstve, napr. vo forme polievky. Od 1 roka môžeme vyskúšať mliečne výrobky, ale uprednostnite jogurt, alebo tvrdý syr (nastrúhať). Huby, klíčky, arašídy, cukríky a nekvalitné čokolády by nemali patriť do jedálnička detí vôbec.


Zdroje:
Silvia Horecká-Plešková: Stravovací manuál pre rodičov malých detí (0-3) blog
Silvia Horecká-Plešková: Farební marťankovia (blog)

MUDr. Iveta Čierna, PhD., prof.MUDr. László Kovács, DrSc., MPH, 2.detská klinika LF UKA a DFNsP Bratislava: Nové odporúčania pre výživu dojčiat, 2010

Fotografie: internet, Biomila spol. s r .o.